Slečna z kníhkupectva

Autor: Tomáš Chudják | 3.7.2011 o 18:49 | (upravené 3.7.2011 o 19:37) Karma článku: 10,08 | Prečítané:  2259x

Pred pár dňami som sa po pár mesiacoch vrátil späť do Žiliny a kým som pomaly prechádzal po obchodnom centre, zablúdil som k svojej obľúbenej predajni. Žiadne oblečenie, technika alebo vybavenie od výmyslu sveta. Jednoducho knihy.. Vždy si prelistujem v jednej, dvoch a na chvíľu sa ponorím do sveta nových príbehov a informácii. Najbližšie to však nebudú knihy, kvôli čomu sa tam vrátim späť ;)

Prechádzam pohľadom dovnútra výkladu s knihami. Očami krúžim po najnovších tituloch, dekoráciach, spoločenských hrách a zastavím pred vchodom. Pozriem na hodinky, stále mám 20 minút na stretnutie so starým parťákom neďaleko. Vôjdem do kníhkupectva, obsluha ma automatický pozdraví. Aká príjemná firemná kultúra, jednoduchý pozdrav "Dobrý deň" dokáže mierne zdvihnúť náladu, skazenú nepríjemným letným počasím.

Predomnou stojí regál s najpredávanejšími knihami. Chytím jednu, dve do ruky, prezriem obal, predvídavo usúdim, či obsah za niečo stojí a spravím krok. Nie doprava, ako mám vždy vo zvyku, tentokrát doľava, okolo detskej a cudzojazyčnej literatúry. Po pár krokoch vidím na zemi, v knihách a papieroch, zahrabanú sympatickú brunetku.

Poznáte ten pocit, keď všetko naokolo spomalí a zo sekúnd sa stávajú minúty? Akoby cítila môj uprený pohľad, zdvihne hlavu zo zeme, pozrie sa na mňa a pozdraví "Dobrý deň".. Čo to bolo v jej očku? Záblesk iskry? Usmejem sa. Pomaly prejdem okolo nej, poza chrbát, ku ďalším regálom s knihami. Dievča v červenom tričku sklopí hlavu k prerušenej práci.

Práve za jej chrbtom sú prútené stoličky na sedenie, zoberiem jednu knihu a sadám si, pričom nespúšťam oči s predavačky. V tom sa zarazím - Ani som si nevšimol ako vyzerá od krku dole. Dobré znamenie, ak mi príde dievča sympatická len po vlasoch a očiach. Viem, že nemá zmysel váhať.

Medzičasom sa mierne posunula k inému oddeleniu, tak sa zdvihnem, prídem ku nej a pozdravím.

"Prosím Vás slečna, kedysi dávno som našiel v tomto oddelení jednu knihu, bohužial nespomínam si na názov, ale bolo to niečo o XYZ." Usmejem sa. "Môžete mi ju pomôcť nájsť?"

Usmeje sa a prejde k regálom:

"Viete, ja sa tu v tých knihách až tak nevyznám, neustále sa niečo dopĺňa a predáva. Čo táto?" Ukazuje mi jednu z kníh, potom druhú a tretiu. "Počkajte idem sa ešte pozrieť do databázy."

Sledujem jej úsmev a ochotu. Vráti sa, nenašla mi tú moju. Nečudujem sa ;)

"Nerobte si s tým starosti, asi sa už predala, slečna..." Usmejem sa a chytím do ruky bielu kartu, ktorú má zavesenú na krku. Bez mena, len názov kníhkupectva.

"To nie je moje meno" zasmeje sa a ja žmurknem. Určite očakáva, že sa jej ho priamo spýtam.. Nie, robím krok späť.

"Ďakujem za ochotu, pekný deň." A otočím sa k východu. Za pultom stoja dve jej kolegyne. "Prepáčte, chcel by som pochváliť to dievča v červenom tričku vzadu, bola veľmi príjemná a ochotná. Sám som bol predavačom, viem ako dokáže pochvala potešiť." Usmejú sa,

"Zvyčajne nás ľudia len kritizujú, tak pekne ďakujeme!" a s úsmevom odchádzam na pivo s mojim starým kamarátom.

Teraz som zvedavý, či ju tam opäť stretnem.. či si ma zapamätá.. či mi povie svoje meno ;)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?